Moju partnerku nič tak nenahnevá, ako keď jej poviem: „Vieš Zlatka, v našich rokoch…“
Keď tu už spomínam človeka v rokoch, musím vám takto medzi nami seniormi dôverne prezradiť, že nič tak moju priateľku nenahnevá ako keď jej poviem „´Vieš Zlatka, v našich rokoch….“, alebo „už sme v rokoch“, alebo „mám už svoje roky“, no a trest smrti by ma stihol, ak by som jej povedal „Zlatka, už máš aj ty svoje roky“. Takéto reči ona nechce počúvať, takéto poznámky neznesie ale ja už som raz taký, že keď vidím ako ju niečo zlostí, just to občas spomeniem zo žartu, lebo sa mi páči to paprčenie. Skrátka a dobre, stále sme starci na chmeli, aj keby sme mali sto rokov. Čo starci….!? Mladí a mladiství, pod zákonom, len keby človek dokázal každé ráno vyskočiť z postele ako za mlada, keď nič nebolelo a nezjavovali sa rôzne záhadné chvíľkové indispozície niektorých chátrajúcich orgánov tela. Skrátka a dobre, v naši rokoch….
A ďalšia vec, človek s pribúdajúcim vekom chce mať už svätý pokoj a kľud, žiadne stresy, žiadne problémy. No ale skús mať v tomto rozhasenom štáte na pokraji bankrotu – morálneho, politického i hospodárskeho – vo vyššom veku nejaký kľudný život, veď sa to tu nedá, nejde to. Aspoň, že už pediatra žiadneho nepotrebujem…. v mojom veku striebrovlasého geronta.
Prajem pekný, ničím a nikým nerušený deň!
Text Michal Zoldy
Ilustračná foto Pexels
